Maďarčinu do škôl

Autor: Dana Komlossyova | 20.2.2011 o 19:39 | (upravené 20.2.2011 o 19:54) Karma článku: 9,30 | Prečítané:  2096x

Všimli ste si moje priezvisko? Ale dobre, nebudem tu s vami hrať detské hrátky. Nie, nie som maďarskej národnosti, aj keď priezvisko na to mám. A k tomu - narodila som sa v Košiciach (a bývala som tam do svojich takmer 19-tich rokov), kde teda je maďarčina pečená-varená všade (a nikomu to nevadí, treba podotknúť).

Po maďarsky však neviem. Vedela by som možno tak narátať do 5 (do 10 keby som sa hecla a v pamäti zalovila), vedela by som pozdraviť, poprosiť a poďakovať. Náš obľúbený vtip s otcom bol „Tudom, tamdom, 2 domy“ :-). Veselé? Ťažko.

Po maďarsky vedel môj dedo. Z maminej strany, priezviskom Schwenk. Áno, jeho rodičia boli „slovenskí Nemci“, nejaké príbuzenstvo máme v Medzeve aj vraj v Nemecku. Pani Schwenková, babka, má zase poľské korene – jej rodičia sa prisťahovali z Poľska za prácou na Slovensko niekedy začiatkom 20.-teho storočia.

Dedo z otcovej strany, starý pán Jozef Komlóssy (áno, s dĺžňom nad druhým „o“) bol Slovák, po maďarsky nevedel a prvú polovicu svojho života prežil na dnešnom západnom Slovensku. Môj otec sa narodil v Trenčianskom Jastrabí a detstvo až do tuším 8 rokov prežil v Prievidzi. Potom sa presťahovali za prácou vo VSŽ – do Košíc. Moja teta, otcova sestra, mi s obľubou rozpráva, ako vtedy v Košiciach VŠETCI len po maďarsky rozprávali a po slovensky sa bolo ťažko dorozumieť napríklad aj v takých potravinách.

Ale inak netušíme, odkiaľ rodina Komlóssy prišla. Nevieme ani, či máme alebo nemáme maďarské korene, či si niektorý z našich predkov náhodou len nepomaďarčil meno aby mal kľud v tej pamätnej druhej polovici 19.-teho storočia, po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 a následne po Maďarizačnom zákone z roku 1879.

Inak, Rakúsko-Uhorsko, čo bolo zriadenie práve po rakúsko-maďarskom vyrovnaní, zaniklo v roku 1918. Čiže to „veľké Maďarsko“, o ktorého znovuvytvorení veľactený pán Orbán pravdepodobne rád sníva, existovalo defacto 51 rokov, aj to s privretím oboch očí, pretože Uhorsko nikdy reálne nebolo synonymum pre Maďarsko, viac napr. tu: http://www.pramen.info/c/745/historia-uhorska.htm.

No, ale vráťme sa k načatej téme.

Rada a relatívne pravidelne chodievam do Viedne. Nielen nakupovať :-). Kvôli atmosfére, páči sa mi tam. Asi mi tá atmosféra vo Viedni trochu pripomína môj milovaný Londýn. Po nemecky rozprávam celkom plynulo. A aj po anglicky. A po česky rozumieme hádam všetci (až na tie malé deti, zrejme, čo by bola škoda, keby sa s tým nič nerobilo). Čiže viem sa porozprávať s Rakúšanmi, Nemcami, Švajčiarmi (s tými z nemeckých kantónov), angličanmi (resp. obyvateľmi Veľkej Británie), američanmi, kanaďanmi... aj s Poliakmi sa dorozumieme. A keďže som ešte z tých, čo mali 4 roky povinne ruštinu, slovo-dve by som aj po rusky vedela prehodiť.. alebo aspoň porozumieť, čo mi hovoria.

Po francúzsky sa tiež učím, ide mi to síce ťažko a pomaly, ale aspoň, keď počujem francúzštinu, nepripadá mi to už len ako znôška zvláštnych zvukov, ale sem-tam zachytím známe slovo a keď pozerám film s titulkami, viem sem-tam priradiť povedanú vetu k titulkom.

Bola som pred Vianocami navštíviť kamarátku do Budapešti. 2 hodky krásne vlakom (teda ak ten vlak do Srbska a zo Srbska cez Budapešť práve nemešká štandardných 90 minút), pekné mesto, vianočné trhy mali atmosféru, varené víno skvelé, sortiment jedál určite širší a zaujímavejší ako na vianočných trhoch v Bratislave. A keď som tam tak stála medzi tými ľuďmi a počúvala tú vravu, z ktorej som nerozumela ani mäkké „f“, tak ma napadlo – prečo neviem po maďarsky? A čo takto naučiť sa po maďarsky? Veď, ako sa hovorí, koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Tak prečo nie po maďarsky, keď už sú tými našimi susedmi? Veď aj tú maďarskú telku sme v časoch bývalých v tých Košiciach chytali, maďarské reklamy boli za komunizmu zaujímavejšie ako naše (a bolo ich viac ako naše štandardné 3 ks) a pamätám si svoj detský údiv, keď trhovníci v Miskolci s nami po slovensky rozprávali. Áno, viem, našim ušiam maďarčina neznie zrovna ľúbozvučne, ale nie je to len tým, že tej reči nerozumieme? Tak som si povedala – keď sa s tou francúzštinou dostanem na aspoň konverzačnú úroveň, dám sa na maďarčinu. Aspoň keď najbližšie budem počúvať oznamy na vlakovej stanici v Budapešti, nebude mi to pripadať smiešne :-)

A potom ma to napadlo... Majú deti na slovenských školách možnosť učiť sa po maďarsky tak, ako majú po anglicky, nemecky, španielsky alebo francúzsky? Alebo ako to je? Aký by bol postoj spoločnosti všeobecne, a postoj rodičov konkrétnejšie, k tomu, keby jeden z nepovinných predmetov bola aj maďarčina? Bol by záujem? S akou reakciou by sa to stretlo? Chápem, že maďarsky sa dá dorozumieť akurát tak v Maďarsku, ale aj tak – prečo nedať príležitost deťom už na základných školách učiť sa po maďarsky, keď sa deti v prihraničných dedinkách v Rakúsku môžu učiť po slovensky a vraj je o to celkom slušný záujem?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?